Moje meno je Eva a už roky sa venujem starostlivosti o kone, jazdeckému výcviku a výberu kvalitného jazdeckého vybavenia. Na tomto blogu nájdete praktické tipy a rady, ako sa správne starať o kone, ako ich kŕmiť, trénovať a zabezpečiť im zdravie a pohodlie.
Budeme sa venovať aj detailom jazdeckého vybavenia, od sediel, uzd až po ohlávky a ďalšie doplnky, aby ste si dokázali vybrať to najvhodnejšie pre svojho koňa a jazdeckú prax. Všetky tieto informácie som nazbierala rokmi vlastných skúseností, ktoré s vami rada zdieľam.
Verím, že vďaka mojim radám si vyberiete správne vybavenie, zlepšíte komunikáciu so svojim koňom a získate istotu pri práci či jazde.
Správanie koňa nie je náhodné. Kôň komunikuje neustále – cez drobné svalové napätie, spôsob dýchania, držanie hlavy, uší, aj cez jeho ochotu reagovať.
To, čo človek často vyhodnotí ako "neposlušnosť", pritom môže byť len obyčajný strach.
A rovnako, to čo majiteľ považuje za "strach", môže byť v skutočnosti len testovanie hraníc.
Nervózny kôň, ktorý nevedel postáť
Spokojný kôň nevzniká náhodou. Vzniká z naplnených základných potrieb, ktoré by sme nikdy nemali brať ako samozrejmosť.
Zima je obdobie, keď kone akoby "ožili". Chlad ich prirodzene nabáda k väčšiemu pohybu, aby si udržali teplotu, a my jazdci to niekedy vnímame úplne opačne – ako keby sa zrazu zabudli správať.
Keď pákové zubadlo nepomáha, ale škodí – a ako tomu predísť.
Keď začnem pracovať s mladým koňom, ktorý ešte nemá žiadne jazdecké návyky, prvé, čo mu musím vysvetliť, nie je technika. Nie je to ani ohnutie, ani kruh, ani práca na stene.
Zima dáva zabrať nielen koňom, ale aj našej koženej výstroji a topánkam.
Zimné obdobie je pre kone prirodzene náročnejšie — kratšie dni, menej pravidelný tréning, chlad, ktorý mení energetické nároky organizmu. Práve v tomto čase si mnohí majitelia všimnú, že kôň stráca svaly, jemne "padá" na krku, chrbte alebo zadku.
Každý úspešný tréning začína rovnakým cieľom: urobiť z koňa fyzicky aj mentálne pripraveného partnera, ktorý rozumie požiadavkám a dokáže ich splniť bez napätia. Aby sa k tomu dopracoval, hodina musí mať jasnú štruktúru.
Pri práci na jazdiarni sa ako jeden z úplne prvých krokov učí kôň udržať kadenciu – stály a pravidelný rytmus krokov. Práve táto stabilita je základom každého ďalšieho cvičenia.
Kôň, ktorý pri práci na lonži "padá" plecom von alebo sa naopak opiera o ohlávku, v skutočnosti ukazuje na dve veci: stratu rovnováhy a nedostatok rešpektu k osobnému priestoru jazdca. Obe tieto príčiny sa dajú riešiť, keď sa na prácu pozrieme systematicky.
