ČO JE SÚČASŤOU MENTORINGU

Mentoringový program Cestou Horsemanshipu nie je postavený iba na čase, ktorý spolu strávime počas praktického tréningu.

Samotná práca s koňom je veľmi dôležitá, ale predstavuje iba jednu časť celého vzdelávacieho procesu.

Počas rokov práce s ľuďmi a koňmi som si uvedomila, že ak chcem človeka skutočne naučiť samostatne pracovať s koňom, nestačí mu iba ukázať:

"Urob toto."

Potrebuje pochopiť:

Čo robíme?
Prečo to robíme?
Čo pri tom hovorí naše telo?
Čo nám odpovedá kôň?
A čo máme na základe jeho odpovede urobiť ďalej?

Preto je mentoring postavený na prepojení teórie, praktickej ukážky, vlastnej skúsenosti človeka, pozorovania reakcie koňa a následného rozboru.

Neučíme sa iba vykonávať cviky. Učíme sa komunikovať.

Kôň môže vykonať cvik a napriek tomu nemusí vzniknúť komunikácia

Toto považujem za jednu z najdôležitejších vecí, ktoré sa snažím ľuďom pri svojej práci odovzdať.

Kone sú veľmi učenlivé.

Ak človek opakovane používa rovnakú pomôcku a rovnaký postup, kôň sa môže naučiť určitý cvik vykonať.

• Naučí sa zastaviť.
• Cúvať.
• Ustúpiť.
• Prejsť na kruh.
• Zmeniť smer.
• Prejsť do klusu.
• Môže sa naučiť celý sled úloh.

Ale samotné vykonanie cviku ešte neznamená, že medzi človekom a koňom vznikla kvalitná komunikácia.

Ak človek pracuje mechanicky – ako keby iba opakoval naučený postup – môže sa časom stať, že aj kôň začne odpovedať mechanicky.

Človek vykoná naučenú pomôcku. Kôň vykoná naučený cvik.

Úloha je splnená.

Ale dialóg medzi nimi môže chýbať.

V mentoringu nechcem vytvárať "mechanického" človeka ani "mechanického" koňa

Nechcem, aby človek poznal iba postup:

"Keď chcem toto, urobím rukou toto, nohou toto a telom toto."

Chcem, aby zároveň vnímal:

• Ako na moju požiadavku kôň reagoval?
• Rozumel mi?
• Bol mäkký?
• Zostal psychicky so mnou?
• Začal byť neistý?
• Vzniklo napätie?
• Ponúkol mi malú správnu odpoveď?
• Všimla som si ju?
• A dokázala som v správnom momente zareagovať?
• Pretože komunikácia nie je jednostranná.

Ja niečo poviem koňovi. Kôň mi odpovie. A jeho odpoveď ovplyvní moju ďalšiu reakciu.

A práve tento dialóg sa v mentoringu učíme vnímať.

Cvik je nástroj. Nie cieľ.

Zastavenie, cúvanie, kruh, prechod, bočný pohyb alebo pracovný rámec nie sú pre mňa iba úlohy, ktoré musí kôň splniť.

Sú zároveň spôsobom, ako môžeme sledovať kvalitu komunikácie medzi človekom a koňom.

Pri rovnakom cviku môžeme vidieť dve úplne rozdielne situácie.

V jednej kôň úlohu síce vykoná, ale je napätý, tlačí proti pomôcke alebo mechanicky čaká na ďalší príkaz.

V druhej situácii ten istý cvik vykoná mäkko, pozorne, s porozumením a zostáva v komunikácii s človekom.

Navonok môžu obe situácie vyzerať ako:

"Kôň urobil cvik."

Pre mňa však rovnaké nie sú.

Preto sa nepýtam iba: "Urobil to?"

Pýtam sa:

"Ako to urobil a čo nám tým povedal?"

1. Najskôr prichádza porozumenie a teória

Pred praktickou prácou potrebujeme často najskôr pochopiť, čo vlastne ideme robiť a prečo.

Teoretická časť preto nie je niečo navyše k tréningu.

Je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Podľa konkrétnej témy si vysvetľujeme napríklad:

• pozíciu koňa,
• pozíciu jeho ramien a panvy,
• rovnováhu a smer pohybu,
• psychický stav a pozornosť,
• spôsob komunikácie koňa,
• pozíciu človeka voči koňovi,
• jeho osobný priestor,
• postavenie tela,
• smer pohľadu,
• načasovanie,
• energiu,
• tlak a jeho stupňovanie,
• a predovšetkým moment uvoľnenia.

Ale nechcem, aby si človek tieto informácie iba zapamätal.

Potrebuje rozumieť ich významu.

• Prečo stojím práve tu?
• Prečo sa pohybujem týmto smerom?
• Prečo pôsobím práve na túto časť tela?
• Čo očakávam ako odpoveď?
• Ako vyzerá prvá malá správna odpoveď koňa?
• A kedy mám okamžite uvoľniť?

Bez teórie človek môže vidieť pohyb. S porozumením začne vidieť komunikáciu.

2. Potom prichádza praktická ukážka

Keď človek vie, čo má sledovať, prichádza praktická ukážka.

Práve praktické ukážky považujem vo svojom spôsobe učenia za veľmi dôležité.

Človek už nevidí iba:

"Eva poslala koňa na kruh."

Môže sledovať:

• Kde stojím?
• Čo robí moje telo?
• Kde je rameno koňa?
• Kedy mením svoju pozíciu?
• Kedy zvýšim požiadavku?
• Čo urobí kôň?
• Ktorá jeho odpoveď mi stačí?
• A v ktorom okamihu príde uvoľnenie?

Ukážka preto nemá dokazovať, čo dokáže tréner.

Má človeku umožniť vidieť teoretický princíp v živej komunikácii s koňom.

3. Človek si potrebuje princíp vyskúšať sám

Vidieť a pochopiť však stále nestačí.

Človek potrebuje informáciu dostať do vlastného tela.

A tu často nastane veľký rozdiel.

Človek môže pri sledovaní ukážky povedať:

"Áno, tomu rozumiem."

Potom však vezme vodítko alebo si sadne do sedla a zistí, že jeho telo ešte nedokáže vykonať to, čomu jeho hlava už rozumie.

To je úplne prirodzená súčasť učenia.

• Musí si vytvoriť vlastné načasovanie.
• Začať cítiť množstvo tlaku.
• Všimnúť si malú reakciu koňa.
• Naučiť sa okamžite uvoľniť.

A postupne zažiť, že aj malá zmena jeho tela, pozície, pohľadu, napätia alebo rozhodnosti dokáže zmeniť odpoveď koňa.

Vtedy sa informácia začína meniť na zručnosť.

4. Kôň nám dá spätnú väzbu

A práve tu prichádza jeden z najlepších učiteľov celého mentoringu.

Samotný kôň.

Jeho odpoveď nám ukazuje, či bola komunikácia zrozumiteľná.

Preto pri práci nesledujem iba človeka.

Sledujem celý proces:

ČLOVEK → POŽIADAVKA → KÔŇ → ODPOVEĎ → REAKCIA ČLOVEKA

Kôň nám svojím telom veľmi často okamžite ukáže, čo sa v komunikácii deje.

A klient sa postupne učí tieto odpovede vidieť aj bez môjho upozornenia.

5. Po praktickej práci prichádza ďalšia konzultácia

Praktickým vykonaním cviku tréningový proces nekončí.

Potrebujeme sa opäť zastaviť.

A vyhodnotiť.

• Čo človek cítil?
• Čo videl?
• Kde sa mu práca podarila?
• Kde stratil načasovanie?
• Ako na to reagoval kôň?
• Kedy sa uvoľnil?
• Kedy vzniklo napätie?
• Čo človek urobil tesne predtým?
• A čo by nabudúce mohol urobiť inak?

Túto následnú konzultáciu považujem za rovnako dôležitú ako samotnú praktickú ukážku.

Pretože skúsenosť bez pochopenia ešte nemusí znamenať učenie.

Keď však človek dokáže spätne pomenovať, čo sa medzi ním a koňom odohralo, začína získavať vedomosť, ktorú dokáže použiť aj v ďalšej situácii.

Celý proces preto vyzerá takto

TEÓRIA

Čo budeme robiť, prečo to robíme a čo máme sledovať?

↓

PRAKTICKÁ UKÁŽKA

Ako tento princíp vyzerá v skutočnej komunikácii s koňom?

↓

VLASTNÁ PRÁCA

Dokážem ho preniesť do svojho tela a svojich pomôcok?

↓

ODPOVEĎ KOŇA

Čo mi kôň na moju komunikáciu povedal?

↓

KONZULTÁCIA A ROZBOR

Čo fungovalo, čo nefungovalo a prečo?

↓

ĎALŠÍ KROK

Čo potrebujeme upevniť alebo zmeniť?

A potom celý proces pokračuje znova.

POCHOPIŤ → VIDIEŤ → VYSKÚŠAŤ → CÍTIŤ → VYHODNOTIŤ → POCHOPIŤ EŠTE LEPŠIE

Individuálny plán ďalšej práce

Na základe toho, čo počas práce vidíme, nastavujeme ďalší smer.

Nemusíme riešiť desať vecí naraz.

Vyberieme to, čo je pre človeka a koňa v danom období najdôležitejšie.

Jeden človek potrebuje pracovať na vlastnom priestore a jasnosti.

Iný na jemnosti.

Ďalší na načasovaní.

Pri inom koni môže byť prioritou rovnováha, pracovný rámec, pozícia ramien, prechody alebo psychické uvoľnenie.

Pevný je rámec mentoringu. Obsah vychádza z potrieb konkrétnej dvojice.

Samostatná práca podľa úrovne

V úrovniach, ktoré už umožňujú samostatnú prácu, dostáva človek priestor upevňovať medzi spoločnými stretnutiami to, čomu už rozumie.

Samostatnosť však neznamená:

"Teraz si môžem skúšať čokoľvek."

Samostatne pracujeme predovšetkým s tým, čo už bolo vysvetlené a bezpečne zvládnuté.

Ak vznikne nová situácia, ktorej človek nerozumie, učí sa rozpoznať hranicu:

"Toto už nebudem silou riešiť. Potrebujem sa poradiť."

Aj to je súčasťou dobrého horsemanshipu.

Úlohy medzi jednotlivými stretnutiami

Klient môže podľa úrovne dostať konkrétnu tému alebo úlohu na ďalšie obdobie.

Nemusí ísť iba o cvik.

Niekedy môže byť úlohou pozorovať.

Všímať si napríklad:

• Kedy kôň stráca pozornosť?
• Kedy vzniká napätie?
• Kedy začína tlačiť ramenom?
• Ako rýchlo reaguje na pomôcku?
• Kedy človek uvoľňuje?
• Ako sa zmení odpoveď koňa, keď človek zmení vlastnú pozíciu?

Pretože človeka nechcem naučiť iba viac robiť.

Chcem ho naučiť viac vidieť a cítiť.

Konzultácie, otázky a videoanalýza

Otázky sú prirodzenou súčasťou mentoringu.

Rovnako aj videá môžu byť mimoriadne hodnotným vzdelávacím nástrojom.

Pri vzdialenom mentoringu sú dokonca jednou z hlavných možností, ako môžem sledovať komunikáciu dvojice.

Video nám umožňuje zastaviť konkrétny moment a pozrieť sa:

• Čo urobil človek?
• Čo urobil kôň?
• Čo sa stalo tesne pred reakciou?
• Kde vzniklo napätie?
• A kde naopak prišlo porozumenie?

Video však neposielame preto, aby mentor kontroloval každý krok klienta.

Používame ho ako vzdelávací materiál.

Cieľom je, aby človek postupne dokázal veci, ktoré mu dnes ukazujem na videu ja, zajtra rozpoznať pri svojom koni sám.

Spätná väzba nie je iba o chybách

V mentoringu nehľadáme iba to, čo človek urobil zle.

Potrebujeme vidieť aj to, čo sa zlepšilo.

Možno človek použil menej tlaku.

Rýchlejšie si všimol odpoveď.

Lepšie načasoval uvoľnenie.

Kôň zostal pokojnejší.

Alebo človek dokázal sám rozpoznať situáciu, pri ktorej pred niekoľkými mesiacmi potreboval moje okamžité vedenie.

Aj schopnosť vidieť vlastný pokrok je súčasťou učenia.

Podpora má svoj jasný rozsah

Mentoring zahŕňa podporu aj medzi jednotlivými stretnutiami, ale neznamená neobmedzenú dostupnosť mentora.

Každá úroveň programu má preto jasne nastavený rozsah praktických jednotiek, konzultácií, práce s videom, spätnej väzby a komunikácie.

A má to svoj dôvod.

Zo svojej praxe viem, že veľké množstvo správ, otázok a videí automaticky neznamená kvalitnejšie vzdelávanie.

Ak mám človeku dať skutočne hodnotnú odpoveď, potrebujem sa na jeho situáciu sústrediť.

• Pozrieť si video.
• Vnímať koňa.
• Vnímať človeka.
• Premyslieť súvislosti.
• A až potom odpovedať.

Nechcem byť neustále dostupná. Chcem byť kvalitne prítomná.

Práve jasný rámec mi umožňuje dať každému klientovi plnú energiu v priestore, ktorý máme pre jeho mentoring vyhradený.

Čo teda človek v mentoringu skutočne dostáva?

Nie iba určitý počet tréningových hodín.

Dostáva vzdelávací proces a odborné vedenie.

1. Teoretické vysvetlenie.
2. Praktické ukážky.
3. Vlastnú prácu pod vedením.
4. Pozorovanie reakcie koňa.
5. Následný rozbor.
6. Individuálny smer ďalšej práce.
7. Podľa úrovne samostatnú prax.
8. Konzultácie a spätnú väzbu.

A predovšetkým postupné budovanie schopnosti komunikovať s koňom namiesto mechanického vykonávania naučených postupov.

Pretože mojím cieľom nie je vytvoriť človeka, ktorý pozná dvadsať cvikov.

Mojím cieľom je vytvoriť človeka, ktorý dokáže viesť dialóg s koňom.

Človeka, ktorý niečo požiada.

Všimne si odpoveď.

Porozumie jej.

A podľa nej dokáže zmeniť svoju ďalšiu reakciu.

Vtedy už nejde iba o tréning.

Vtedy vzniká komunikácia.

CESTOU HORSEMANSHIPU

Pevný rámec. Individuálna cesta.
Teória. Prax. Komunikácia. Porozumenie.
A postupná samostatnosť.