AKO MENTORING FUNGUJE

Mentoringový program Cestou Horsemanshipu sa formoval postupne priamo pri mojej práci s klientmi a ich koňmi.

Každý klient prichádzal s inými otázkami. Každý kôň mal inú históriu, temperament, spôsob komunikácie a svoje vlastné problémy. Okrem samotných tréningov pribúdali otázky, správy, videá, telefonáty a situácie, ktoré bolo potrebné analyzovať.

Postupne som si uvedomila, že ak chcem človeka a jeho koňa viesť skutočne kvalitne, potrebujem vidieť celý proces, nie iba jednu hodinu vytrhnutú z kontextu.

Zároveň som však potrebovala vytvoriť systém, v ktorom dokážem svojim klientom venovať maximum svojej energie, skúseností a pozornosti bez toho, aby som bola neustále zahltená množstvom správ, videí a otázok prichádzajúcich počas celého dňa.

A práve preto má mentoring svoju štruktúru.

• Nie preto, aby som klientovi dala menej.
• Ale preto, aby to, čo mu dávam, malo čo najväčšiu kvalitu.
• Mentoring preto nie je nepretržitá komunikácia s trénerom.

Je to systematicky vedený vzdelávací proces, v ktorom má každá fáza svoj význam, čas a cieľ.

Začíname vstupnou konzultáciou

Každá spolupráca začína tým, že potrebujem spoznať človeka aj koňa.

Ak klient pracuje so svojím vlastným koňom, zaujíma ma dvojica ako celok.

Ak bude pracovať na mojom koni, potrebujem zhodnotiť predovšetkým jeho skúsenosti, schopnosti, spôsob komunikácie a mieru samostatnosti.

Pri vzdialenom mentoringu môžeme prvotné zhodnotenie podľa možností realizovať prostredníctvom online konzultácie a vhodne natočených videí.

Nejde o skúšku ani o hodnotenie, či je niekto "dobrý alebo zlý jazdec".

Potrebujem nájsť východiskový bod.

• Kde sme dnes?
• Čo už človek dokáže?
• Čomu rozumie?
• Ako komunikuje s koňom?
• Ako na neho reaguje kôň?
• Kde vzniká nedorozumenie?
• Čo dvojici funguje?
• A čo je momentálne najdôležitejšia vec, ktorú potrebujeme zmeniť?

Najskôr hľadáme bod A

Nemá význam začať riešiť desať problémov naraz.

Po vstupnom zhodnotení preto spoločne určíme prvý základný bod, od ktorého začneme.

Niekedy môže byť problém, ktorý klient vníma ako hlavný, iba následkom niečoho úplne iného.

Kôň napríklad nechce vykonať určitý cvik.

Ale príčinou nemusí byť samotný cvik.

Môže nerozumieť pomôcke. Môže strácať rovnováhu. Človek môže nevedomky blokovať jeho pohyb. Kôň môže byť psychicky napätý alebo môže byť problém už v základnej komunikácii medzi človekom a koňom.

Preto sa nesnažíme iba odstrániť to, čo je viditeľné na povrchu.

Hľadáme príčinu.

A až keď jej rozumieme, môžeme nastaviť ďalší postup.

Najskôr pochopiť. Potom robiť.

Praktickej práci predchádza aj potrebné teoretické vysvetlenie.

Nechcem klientovi iba povedať:

"Urob toto."

Potrebujem, aby rozumel:

• Prečo to robíme?
• Čo tým chceme u koňa dosiahnuť?
• Čo má pri práci sledovať?
• Ako má vyzerať správna odpoveď?
• Čo nám kôň svojou reakciou hovorí?
• A kam týmto krokom smerujeme?

Pretože človek, ktorý pozná iba postup, zostáva závislý od návodu.

Človek, ktorý pochopí princíp, dokáže svoje vedomosti postupne používať aj v nových situáciách.

Aby sme rozumeli koňovi, potrebujeme najskôr pochopiť koňa.

Dôležitou súčasťou mentoringu je preto aj vzdelávanie o prirodzenom správaní koní.

Rozprávame sa o tom, 

• ako kôň premýšľa, komunikuje a učí sa.
• Ako vníma tlak a uvoľnenie.
• Ako reaguje na naše telo, energiu a priestor.
• Ako vzniká dôvera.
• Ako vzniká rešpekt.
• Ako rozpoznávame napätie a uvoľnenie.
• Ako kôň hľadá odpoveď na našu požiadavku.
• A prečo je načasovanie našej reakcie často dôležitejšie než samotná sila pomôcky.

Človek totiž nemôže očakávať, že kôň začne premýšľať ako človek.

My sa musíme naučiť komunikovať spôsobom, ktorému dokáže rozumieť kôň.

Vedenie neznamená dominanciu

Jednou z tém, ktorým sa v mentoringu venujeme, je aj vzťah medzi človekom a koňom.

Chcem, aby človek dokázal koňovi poskytnúť jasné, pokojné a zrozumiteľné vedenie.

Nie prostredníctvom strachu.

Nie neustálym zvyšovaním tlaku.

A zároveň nie bez hraníc.

Kôň potrebuje vedieť, kde je jeho priestor, kde je priestor človeka a čo jednotlivé požiadavky znamenajú.

Preto pracujeme s dôverou aj rešpektom.

Tieto dve veci pre mňa nejdú proti sebe.

Dobrý vzťah s koňom potrebuje oboje.

Z teórie prechádzame do praxe

Keď vieme, čo riešime a prečo to riešime, nastavíme praktickú prácu na najbližšie obdobie.

Klient dostane jasný cieľ.

Nie desať nových cvikov.

Radšej menší počet vecí, ktorým skutočne rozumie a dokáže ich kvalitne precvičovať.

Podľa úrovne mentoringu môže pracovať pod mojím priamym vedením alebo časť už zvládnutej práce vykonávať samostatne.

A potom sledujeme, čo sa začne diať.

Pozorujeme – vyhodnocujeme – upravujeme

Kôň nie je stroj a tréningový plán nie je nemenný návod.

Preto ďalší krok vždy závisí aj od odpovede koňa.

Pri ďalšom stretnutí alebo konzultácii sa pozrieme:

• Čo sa zlepšilo?
• Čo zostáva problémom?
• Ako reagoval kôň?
• Čomu už človek rozumie?
• Kde ešte potrebuje pomoc?

A podľa toho nastavíme ďalší krok.

Vzniká tak prirodzený cyklus:

POZORUJEM → POCHOPÍM → VYSVETLÍM → PRECVIČÍM → VYHODNOTÍM → POSUNIEM SA ĎALEJ

A tento proces sa opakuje.

Otázky, videá a spätná väzba majú svoje miesto

Otázky sú v mentoringu vítané.

Rovnako aj videá z práce s koňom môžu byť mimoriadne hodnotným nástrojom.

Ale práve zo svojej predchádzajúcej skúsenosti viem, že neobmedzené množstvo správ a videí nie je cestou ku kvalitnejšiemu mentoringu.

Človek potom čaká na odpoveď trénera pri každej situácii a tréner postupne stráca priestor venovať každému klientovi skutočne sústredenú pozornosť.

Preto má každá úroveň mentoringu jasne stanovený rozsah konzultácií, spätnej väzby a práce s videom.

Klient tak vie, akú podporu má k dispozícii.

A ja viem, že keď si jeho video alebo otázku otvorím, mám priestor sa pri nej zastaviť, premýšľať nad ňou a dať mu kvalitnú odbornú odpoveď.

Kvalita namiesto neustálej dostupnosti.

Cieľom nie je zostať navždy v bode A

Každý ďalší krok mentoringu smeruje k tomu, aby človek potreboval menej pokynov a získaval viac porozumenia.

Na začiatku možno potrebuje vysvetliť takmer každý krok.

Neskôr už dokáže veľa vecí rozpoznať sám.

Postupne sa menia aj otázky.

Z:

"Čo mám urobiť?"

sa stáva:

"Vidím toto, myslím si, že príčinou môže byť toto a chcela by som postupovať takto. Vidíš to rovnako?"

A to je pre mňa obrovský rozdiel.

Pretože v tej chvíli už človek iba nevykonáva moje pokyny.

Začína rozmýšľať ako človek, ktorý svojmu koňovi rozumie.

Takto funguje Cestou Horsemanshipu

• Spoznáme človeka a koňa.
• Určíme východiskový bod.
• Pochopíme príčinu.
• Vysvetlíme si potrebnú teóriu.
• Stanovíme konkrétny cieľ.
• Prenesieme ho do praktickej práce.
• Pozorujeme reakciu koňa.
• Vyhodnotíme výsledok.

A podľa neho nastavíme ďalší krok.

Nie náhodné tréningy. Nie nekonečné množstvo rád.

Systematická cesta od vedenia k porozumeniu a od porozumenia k samostatnosti.