Ako sa vstupuje do mentoringu

Mentoringový program Cestou Horsemanshipu nezačína výberom balíčka.

Začína tým, že potrebujem spoznať človeka, koňa a ich vzájomnú komunikáciu.

Každý klient prichádza s inými skúsenosťami, schopnosťami a cieľmi. Rovnako každý kôň má inú povahu, minulosť, úroveň výcviku, fyzické možnosti a spôsob, akým reaguje na človeka.

Preto človeka nezaraďujem do programu iba podľa toho, koľko rokov jazdí alebo koľko cvikov pozná.

Najskôr potrebujem vidieť, odkiaľ skutočne vyrážame.

1. Úvodný rozhovor

Na začiatku si spolu prejdeme základné informácie.

Zaujíma ma, aké má človek skúsenosti s koňmi, čomu sa doteraz venoval, čo už dokáže zvládnuť samostatne, kde cíti neistotu a predovšetkým čo chce prostredníctvom mentoringu dosiahnuť.

Ak prichádza s vlastným koňom, potrebujem spoznať aj jeho.

Zaujíma ma jeho vek, história, doterajší spôsob práce, zdravotné obmedzenia, povaha, prípadné problémy a cieľ, ku ktorému chce majiteľ smerovať.

Ak bude klient pracovať na mojom koni, zaujíma ma predovšetkým jeho jazdecká úroveň, skúsenosti, bezpečnosť, cit, vnímavosť a spôsob komunikácie.

Úvodný rozhovor mi teda dá základný obraz.

Ale až praktická práca mi ukáže, ako človek a kôň spolu skutočne fungujú.

2. Praktické zhodnotenie

Praktické zhodnotenie považujem za jednu z najdôležitejších častí vstupu do mentoringu.

Potrebujem vidieť človeka pri koni.

Ako k nemu pristupuje.

Ako pracuje so svojím priestorom.

Ako zadáva požiadavku.

Ako reaguje, keď kôň neodpovie podľa očakávania.

Ako používa svoje telo, ruky, pomôcky a energiu.

A predovšetkým sledujem:

Čo na jeho komunikáciu odpovedá samotný kôň?

Nevnímam iba človeka.

Nevnímam iba koňa.

Vnímam dvojicu.

Výcvik koňa má svoju abecedu

Výcvik koňa vnímam ako určitý systém.

Jednotlivé kroky na seba nadväzujú a vyššia úroveň výcviku stojí na kvalite toho, čo bolo vybudované pred ňou.

Je to podobné ako pri abecede.

Nemôžeme plynulo čítať, ak nepoznáme písmená.

A rovnako nemôžeme od koňa spoľahlivo požadovať vyššiu úroveň práce, ak mu na nižšej úrovni chýbajú základné informácie.

V praxi sa preto veľmi často stretávam s tým, že problém, ktorý klient vidí dnes, nevznikol tam, kde sa práve prejavuje.

Kôň môže mať problém s rovnováhou, pracovným rámcom, náročnejším cvikom alebo konkrétnou požiadavkou.

Keď sa však pozrieme hlbšie, môžeme zistiť, že mu chýba oveľa základnejšia informácia.

Možno dostatočne nerozumie pomôcke.

Možno nemá kontrolu nad určitou časťou svojho tela.

Možno nerozumie princípu tlaku a uvoľnenia.

Možno nevie správne pracovať so svojím ramenom.

Možno sa v určitom bode výcviku jednoducho preskočilo jedno "písmeno".

A potom nemá význam koňa silnejšie tlačiť do vyššieho cviku.

Potrebujeme sa v jeho abecede vrátiť tam, kde chýba informácia, doplniť ju a až potom pokračovať ďalej.

Rovnakú abecedu potrebuje poznať aj jazdec

Veľmi podobnú situáciu vidím pri ľuďoch.

Človek môže mať za sebou roky jazdenia.

Môže absolvovať tréningy u rôznych trénerov.

Môže mať načítané knihy.

Pozerať vzdelávacie videá.

Absolvovať kurzy.

A môže mať množstvo jednotlivých skúseností.

To všetko sú cenné vedomosti.

Ale jednotlivé vedomosti ešte automaticky nevytvárajú systém.

Človek môže poznať jeden cvik.

Od jedného trénera si odniesol určitú techniku.

Od druhého inú.

V knihe si prečítal ďalší postup.

Na videu videl ďalšie riešenie.

A keď príde problém, začne tieto informácie skúšať jednu po druhej.

Nie preto, že by nič nevedel.

Práve naopak.

Niekedy vie veľa – ale chýba mu mapa, ktorá by jednotlivé vedomosti spojila.

Nevie presne:

Prečo používam túto pomôcku?

Čo ňou chcem dosiahnuť?

Čo musí kôň zvládnuť predtým?

Čo je ďalším krokom?

Kedy mám pokračovať?

A kedy sa mám naopak vrátiť k základnejšej veci?

Potom môže práca s koňom začať pôsobiť chaoticky.

Nie preto, že človek nemá vedomosti.

Ale preto, že ich ešte nemá usporiadané do zrozumiteľného systému výcviku koňa.

Mojou úlohou nie je pridať ďalších desať techník

Práve toto potrebujem pri vstupnom zhodnotení identifikovať.

Niekedy klient nepotrebuje ďalší nový cvik.

Nepotrebuje ďalšiu metódu.

Nepotrebuje ďalšie video.

Potrebuje pochopiť súvislosti medzi tým, čo už vie.

Potrebujem zistiť:

Čo už vie človek?

Čomu skutočne rozumie?

Ktoré informácie má už dobre navnímané?

Kde má vo svojich vedomostiach medzeru?

Čo už vie kôň?

Čomu rozumie?

Kde chýba časť jeho výcvikovej abecedy?

A najmä:

Ako do seba zapadajú vedomosti človeka a úroveň výcviku konkrétneho koňa?

Niekedy je medzera u koňa. Niekedy u človeka. Často u oboch.

Pri praktickom zhodnotení sa môže ukázať niekoľko rôznych situácií.

Človek môže byť veľmi skúsený, ale kôň potrebuje doplniť základné stupne výcviku.

Kôň môže byť naopak dobre vzdelaný, ale človek ešte nevie jeho odpovede správne čítať alebo používať.

A často nájdeme malé medzery na oboch stranách dvojice.

To nie je problém.

Práve preto vstupné zhodnotenie robíme.

Nejde o to ukázať, čo všetko človek alebo kôň "nevedia".

Ide o to presne zistiť:

Kde potrebujeme začať, aby ďalší krok dával zmysel.

3. Hľadáme prvý dôležitý bod

Po vstupnom zhodnotení nechcem vytvoriť zoznam dvadsiatich vecí, ktoré treba opraviť.

Potrebujem nájsť jednu kľúčovú otázku:

Ktoré najnižšie miesto v systéme nám dnes bráni v ďalšom napredovaní?

Prvým cieľom mentoringu preto nemusí byť problém, ktorý je najviac viditeľný.

Niekedy sa potrebujeme vrátiť nižšie, doplniť chýbajúce "písmeno" a vytvoriť pevnejší základ.

To nepovažujem za krok dozadu.

Je to spôsob, ako sa neskôr môžeme posunúť ďalej bez toho, aby sme problém iba prekrývali ďalšou technikou.

4. Zaradenie do vhodnej úrovne

Až keď viem, kde sa človek a kôň vo svojom vzdelávacom procese nachádzajú, odporučím vhodnú úroveň mentoringu.

START – klient potrebuje pravidelné priame vedenie.

PROGRESS – časť známej práce už dokáže bezpečne vykonávať samostatne.

INDEPENDENT – dokáže pracovať samostatne a potrebuje najmä odborný dohľad, ďalšie smerovanie a konzultáciu náročnejších situácií.

Úroveň nevnímam ako známku ani hodnotenie človeka.

Ukazuje iba to, koľko vedenia v danom období potrebuje.

5. Nastavíme prvý smer

Keď poznáme východiskový bod, nastavíme prvé obdobie spolupráce.

Povieme si:

Na čom budeme pracovať?

Prečo práve na tom?

Čo potrebujeme doplniť?

Čo budeme sledovať?

A podľa čoho spoznáme, že sme pripravení urobiť ďalší krok?

Klient tak od začiatku vie nielen čo bude robiť, ale aj prečo to robíme a kam tým smerujeme.

Prvý krok Cestou Horsemanshipu

Mentoring teda nezačína otázkou:

"Ktorý program si chcete kúpiť?"

Začína otázkou:

"Kde sa dnes nachádzate vy a váš kôň – a ktoré písmeno v našej spoločnej abecede potrebujeme doplniť, aby sme mohli pokračovať ďalej?