Má neskúsený majiteľ medzi tréningami pracovať s mladým koňom?

Jedna z najčastejších otázok, ktoré dostávam od majiteľov mladých koní, znie:

"Keď už môjho mladého koňa pripravuješ na obsadnutie, mám s ním medzi tréningami aj ja pracovať?"

Je to úplne prirodzená otázka. Väčšina majiteľov chce byť súčasťou celého procesu. Chcú si s koňom budovať vzťah, nechcú len čakať, kým bude výcvik hotový.

Moja odpoveď však možno niekoho prekvapí.

Vo väčšine prípadov odporúčam, aby neskúsený majiteľ medzi tréningami s mladým koňom nepracoval spôsobom, aký si často predstavuje.

Nie preto, že by som nechcela, aby medzi koňom a jeho človekom vznikol silný vzťah. Práve naopak.

Ale preto, že pri mladom koni je na začiatku najdôležitejšia jedna vec – konzistentná a zrozumiteľná komunikácia.

Mladý kôň sa učí pri každej jednej interakcii

Mladý kôň ešte nevie, čo od človeka očakávať.

Každé vedenie na ohlávke, každý dotyk, každé zastavenie, každý krok dopredu alebo dozadu je pre neho informáciou.

Nie je jedno, ako človek reaguje, kedy uvoľní tlak alebo čo dovolí a čo nie.

Kôň si z každej takejto situácie vytvára obraz o tom, ako funguje svet ľudí.

Ak dnes dostane jednu odpoveď od trénera a zajtra inú od majiteľa, nezačne rozmýšľať nad tým, kto z nich má pravdu.

Jednoducho prestane mať jasno v tom, čo sa od neho vlastne očakáva.

Kôň sa neučí cviky. Učí sa rozumieť človeku.

To je možno tá najdôležitejšia myšlienka, ktorú si pri práci s mladým koňom potrebujeme uvedomiť.

Mladý kôň sa neučí len ustúpiť na tlak, zastaviť alebo vykročiť dopredu. V prvom rade sa učí čítať človeka.

Pozoruje každý náš pohyb, vníma energiu, postoj tela, načasovanie pomôcok aj to, či sme dôslední. Postupne si vytvára obraz o tom, čo jednotlivé signály znamenajú a či sa na ne môže spoľahnúť.

Práve preto je na začiatku výcviku také dôležité, aby boli všetky informácie pre koňa čo najjednotnejšie.

Ak jeden človek pri vedení zastaví vždy na jemný tlak a druhý ho nechá prejsť ešte niekoľko krokov, kôň si nepovie, že jeden z nich robí chybu.

Pre neho sú to jednoducho dve rozdielne odpovede na tú istú situáciu.

A práve vtedy vzniká neistota.

Ľudia si často myslia, že kôň skúša, provokuje alebo neposlúcha. V skutočnosti sa veľmi často len snaží pochopiť, ktorá odpoveď je vlastne tá správna.

Nie je zmätený preto, že by bol tvrdohlavý.

Je zmätený preto, že sa ešte len učí nový jazyk.

Predstavte si malé dieťa, ktoré sa učí hovoriť. Jeden človek mu ukáže, že červená je červená, druhý tú istú farbu pomenuje modrá a tretí povie, že na tom vlastne nezáleží.

Dieťa nebude neposlušné.

Bude zmätené.

Presne tak sa môže cítiť aj mladý kôň.

Čím jasnejšia, pokojnejšia a jednotnejšia je komunikácia, tým rýchlejšie získava istotu. A práve istota je základom dôvery.

Nie je to o tom, že majiteľ robí niečo zle

Veľakrát mi majitelia povedia:

"Veď ja s ním len trochu popracujem."

A ja tomu úplne rozumiem.

Majiteľ chce byť užitočný. Chce sa s koňom stretávať, budovať si vzťah a mať pocit, že napredujú spolu.

Lenže práve to "trochu" môže mať pri mladom koni veľký význam.

Ak človek ešte nemá dostatok skúseností, často si ani neuvedomí, že koňovi dovolil niečo, čo sa tréner deň predtým snažil odnaučiť.

Možno mu dovolí vstupovať do osobného priestoru.

Možno nepožiada o ustúpenie pleca.

Možno uvoľní tlak o sekundu neskôr alebo skôr.

Nie sú to veľké chyby.

Sú to drobné rozdiely.

Lenže mladý kôň sa učí práve z týchto drobností.

Výcvik nie je len o obsadnutí

Mnohí ľudia si predstavia výcvik ako lonžovanie, prvé nasadnutie, prvý klus alebo prvý cval.

V skutočnosti sa však dobrý jazdecký kôň rodí počas úplne obyčajných situácií.

Keď stojí pokojne pri čistení.

Keď rešpektuje osobný priestor človeka.

Keď sa nechá viesť na jemnom tlaku.

Keď trpezlivo čaká.

Keď bez stresu prijíma nové podnety.

Práve tieto malé každodenné situácie vytvárajú základy, na ktorých bude stáť celý jeho ďalší život pod sedlom.

Takže majiteľ nemá robiť vôbec nič?

Práve naopak.

Majiteľ môže byť veľmi dôležitou súčasťou celého procesu.

Len nie vždy je jeho úlohou koňa učiť nové veci.

Niekedy je oveľa cennejšie len tráviť spolu pokojný čas.

Koňa vyčistiť.

Postarať sa oň.

Byť pri ňom.

A ak tréner odporučí konkrétne cvičenia, opakovať presne tie – nie pridávať ďalšie.

Takto sa mladý kôň učí, že jazyk, ktorým naňho hovorí tréner, používa aj jeho majiteľ.

A práve vtedy sa začína rodiť skutočné partnerstvo.

Menej býva často viac

Pri mladých koňoch mám jedno pravidlo.

Radšej päť pokojne odvedených, rovnakých tréningov ako desať rôznych.

Kôň nepotrebuje každý deň nové úlohy.

Potrebuje jasnosť.

Potrebuje predvídateľnosť.

Potrebuje človeka, ktorému rozumie.

Preto niekedy odporúčam, aby majiteľ medzi jednotlivými tréningami urobil menej, než by sám chcel.

Nie preto, že by som ho nechcela zapojiť do práce s koňom.

Práve naopak.

Chcem, aby sa do výcviku zapojil v správnej chvíli a spôsobom, ktorý bude mladému koňovi pomáhať, nie ho nevedomky miasť.

Keď totiž tréner a majiteľ začnú ku koňovi hovoriť rovnakým "jazykom", výcvik napreduje pokojnejšie, rýchlejšie a s oveľa väčšou dôverou.

Na záver

Byť dobrým majiteľom neznamená robiť s koňom čo najviac.

Niekedy je tým najväčším prejavom lásky a zodpovednosti vedieť na chvíľu ustúpiť a dôverovať procesu.

Dať mladému koňovi priestor, aby si najskôr osvojil základy bez zbytočného zmätku.

A potom sa do výcviku zapojiť tak, aby sa neučil len kôň, ale aj jeho človek.

Pretože mojím cieľom nikdy nie je vycvičiť koňa len pre dnešok.

Mojím cieľom je pripraviť koňa aj jeho majiteľa na dlhé roky spoločného partnerstva.

A to sa nezačína prvým nasadnutím.

Začína sa tým, že sa obaja naučia hovoriť rovnakým jazykom.