O biomechanike koňa sa hovorí veľa. O biomechanike jazdca takmer vôbec.

Keď sa kôň pohybuje nesprávne, nepreťažuje len svoj pohybový aparát. Dlhodobé následky pocíti aj jazdec.

Keď sa rozprávame o správnom jazdení, najčastejšie počujeme, že by sme mali jazdiť tak, aby sme chránili pohybový aparát koňa. Hovoríme o správnej biomechanike, o tom, ako má kôň niesť jazdca, zapájať chrbát, podsadzovať zadné nohy a pohybovať sa v rovnováhe.

A je to správne.

Kôň nás nosí celý život a je našou povinnosťou chrániť jeho zdravie.

Pri všetkých týchto diskusiách sa však veľmi málo hovorí o druhej polovici tejto dvojice – o jazdcovi.

Aj jeho telo totiž pri každej jazde pracuje.

Počas posledných štyroch mesiacov som odjazdila približne 56 jazdeckých hodín mesačne na rôznych koňoch. Jazdila som mladé kone, ktoré sa správny pohyb ešte len učia, ale aj kone, ktoré mali za sebou roky nesprávnych pohybových návykov.

A práve v tomto období som si uvedomila jednu dôležitú vec.

Každý pohyb koňa sa prenáša do tela jazdca.

Ak sa kôň pohybuje pružne, pravidelne a v rovnováhe, jazdec jeho pohyb prirodzene nasleduje. Sed je pokojný, panva pracuje uvoľnene a chrbtica nie je zbytočne preťažovaná.

Ak sa však kôň pohybuje stuhnuto, padá na predok, nepracuje správne chrbtom alebo je výrazne nevyvážený, jazdec jeho pohyb neustále vyrovnáva vlastným telom.

Najskôr si to možno ani neuvedomí.

Potom prichádza únava.

Neskôr bolesti krížov, bedier, stuhnutý chrbát alebo jednostranne preťažené svaly.

Čím viac hodín človek v sedle strávi, tým viac si uvedomuje, že správna biomechanika nie je dôležitá len pre koňa.

Je rovnako dôležitá aj pre jazdca.

Možno práve preto dnes pozerám na tréning trochu inými očami. Už to nie je len o tom, aby sa kôň naučil správne pohybovať. Je to aj o tom, aby som pri svojej práci dokázala dlhodobo chrániť vlastné telo.

Pretože zdravý tréner alebo jazdec dokáže koňovi pomáhať dlhé roky.

Unavený a bolestivý jazdec už nie.

Správna biomechanika nechráni len koňa. Chráni aj človeka, ktorý sedí v sedle.