„Veď som si s ňou chcela len trochu zacvičiť...“ Prečo môže dobrý úmysel mladému koňovi skomplikovať výcvik

Nedávno som bola na tréningu v jednej stajni, kde pripravujeme mladú dvojročnú kobylku na budúce obsadnutie.

Počas rozhovoru mi ustajňovateľka povedala niečo, čo ma vôbec neprekvapilo, pretože sa s tým stretávam pomerne často.

Majiteľka kobylky si ju občas sama neplánovane vezme z výbehu. Chce si s ňou trochu zacvičiť, skúša lonžovanie v kruhovej ohrade, prácu na lonži alebo rôzne cvičenia, ktoré niekde videla.

Robí to s dobrým úmyslom.

Chce sa svojej kobylke venovať.

Lenže problém nie je v tom, že s ňou trávi čas.

Problém je v tom, že mladý kôň ešte nevie rozlišovať, kto robí veci správne a kto nie.

Vie len to, že raz dostane jeden signál a nabudúce úplne iný.

Výsledok?

Kobylka, ktorá predtým pekne napredovala, zrazu pri práci na lonži začala cúvať. Nebola neposlušná. Nebola tvrdohlavá.

Bola zmätená.

Mladý kôň sa neučí cviky. Učí sa rozumieť človeku.

Preto nikdy neoddeľujem výcvik koňa od vzdelávania jeho majiteľa

Práve z týchto dôvodov som vytvorila svoj mentoringový program.

Nejde mi len o to, aby som pripravila mladého koňa na obsadnutie.

Mojím cieľom je, aby sa počas celého procesu učil nielen kôň, ale aj jeho majiteľ.

Na každom tréningu dostávajú úlohu obaja.

Kôň sa učí nové zručnosti.

A majiteľ sa učí, ako ich správne podporovať.

Na začiatku sú to úplne jednoduché veci.

Ako bezpečne priviesť koňa z výbehu.

Ako ho viesť tak, aby rešpektoval osobný priestor.

Ako ho správne uviazať.

Ako ho čistiť.

Ako s ním pokojne tráviť čas.

Ako ho zobrať na pasenie tak, aby aj počas tejto obyčajnej činnosti vznikali správne návyky.

To všetko sú situácie, ktoré sa môžu zdať bežné, no práve v nich sa buduje vzájomná dôvera a rešpekt.

Keď vidím, že majiteľ rozumie koňovi a kôň rozumie jemu, postupne pridávame ďalšie kroky.

Prácu v kruhovej ohrade.

Základy lonžovania.

Prvé cvičenia zo zeme.

Neskôr prípravu na sedlo a samotné obsadnutie.

Každý nový krok prichádza až vtedy, keď sú naň pripravení obaja.

Majiteľ tak medzi jednotlivými tréningami presne vie, čo má robiť.

Nemusí hádať.

Nemusí skúšať metódy z internetu.

Nemusí mať strach, že niečo pokazí.

Naopak.

Vie, že každým spoločným tréningom pomáha svojmu koňovi napredovať.

A presne o tom mentoring je.

Nie je to služba, pri ktorej tréner odvedie svoju prácu a odíde domov.

Je to spolupráca.

Spolupráca, v ktorej sa mladý kôň učí dôverovať človeku a človek sa učí rozumieť svojmu koňovi.

Pretože mojím cieľom nikdy nie je vychovať len dobre pripraveného jazdeckého koňa.

Mojím cieľom je vytvoriť dvojicu, ktorá si bude rozumieť aj o päť, desať či dvadsať rokov.

A práve to považujem za skutočný úspech výcviku.

"Nechcem, aby bol môj klient na mne závislý. Mojím cieľom je, aby po skončení mentoringu rozumel svojmu koňovi natoľko, že bude vedieť samostatne riešiť bežné situácie a s istotou pokračovať v tom, čo sme spolu vybudovali."