Keď potrebujeme prepojiť prácu zo zeme s prácou zo sedla 🐴

Naura je mladá kobylka, ktorú postupne prijazďujem a začíname spolu pracovať aj v otvorenom priestore. Každým tréningom pridávame malé kúsky, z ktorých sa postupne skladá jej porozumenie pomôckam jazdca.

Počas jedného z našich tréningov sa ma jej majiteľka opýtala veľmi dobrú otázku:

"Čo s ňou môžem medzi našimi spoločnými tréningami robiť zo zeme, aby som vám pomohla a aby ste potom mohli zo sedla lepšie napredovať?"

A presne moment, keď sme si to spolu vysvetľovali, zachytila fotografia k tomuto článku. 😊

Pre mňa je táto otázka veľmi dôležitá. Ukazuje totiž, ako môže vyzerať skutočná spolupráca medzi majiteľom koňa a trénerom.

Zo sedla som narazila na miesto, ktorému Naura ešte úplne nerozumie

Naura už z práce zo zeme pozná tlakový bod pri ramene a vie naň správne reagovať.

Pri práci zo sedla sa však dostávame o krok ďalej.

Potrebujem, aby postupne začala rozumieť pôsobeniu mojej holene. A práve tu som si všimla, že keď na ňu na určitom mieste pôsobím holeňou, ešte mi miestami odpovie opačne – namiesto toho, aby tlaku ustúpila, zatlačí proti nemu.

Mohla by som samozrejme použiť silnejšiu holeň.

Lenže to nie je odpoveď, ktorú v tejto fáze výcviku hľadám.

Ak mladý kôň nerozumie pomôcke, nechcem ako prvé zvýšiť jej intenzitu. Najskôr sa snažím zistiť, či vôbec rozumie tomu, akú odpoveď od neho danou pomôckou žiadam.

To, čo potrebujem v sedle, môžeme pripraviť zo zeme

A práve tu vznikla odpoveď na otázku majiteľky Naury.

Keď Naura už pozná pôsobenie tlaku pri ramene, môžeme tento tlak pri práci zo zeme postupne presúvať ďalej po jej tele – bližšie k miestu, kde bude neskôr pôsobiť holeň jazdca.

Zo zeme ju tak môžeme naučiť veľmi jednoduchý princíp:

Tlak neznamená zatlačiť proti nemu. Tlak znamená hľadať uvoľnenie, ustúpiť trupom a postupne sa naučiť správne ohnutie.

Majiteľka tak medzi našimi tréningami nepracuje na niečom úplne inom.

Naopak.

Pripravuje presne tú odpoveď, ktorú budem pri ďalších tréningoch potrebovať zo sedla.

A keď potom na Nauru sadnem a použijem holeň na podobnom mieste, nezačíname s úplne novou informáciou. Naura už má vytvorenú skúsenosť:

"Tento tlak poznám. Viem, že mám hľadať cestu od neho, nie tlačiť proti nemu."

Práca zo zeme pre mňa nekončí na zemi

Toto je jeden z dôvodov, prečo má pre mňa dobre nastavená práca zo zeme taký veľký význam.

Nechcem, aby bola oddelenou disciplínou, ktorá nemá súvis s tým, čo neskôr robíme v sedle.

Prácou zo zeme pripravujem odpovede, ktoré budem neskôr potrebovať zo sedla.

To, čo kôň najskôr pochopí v jednoduchšej situácii zo zeme, môžem postupne prenášať do komunikácie pod jazdcom.

Samozrejme, neznamená to, že každú pomôcku zo zeme jednoducho "prekopírujeme" do sedla. Jazdenie prináša ďalšie požiadavky na rovnováhu, koordináciu a nesenie jazdca. Ale princíp odpovede môže byť koňovi známy ešte skôr, než ho od neho začnem vyžadovať v náročnejšej situácii.

A pri mladom koni je pre mňa práve toto veľmi cenné.

Majiteľ môže byť aktívnou súčasťou výcviku

Veľkú zásluhu na tom, že Naura tak pekne napreduje, má preto aj jej majiteľka. 🤎

Medzi našimi tréningami s ňou pravidelne pracuje zo zeme a rešpektuje smer, ktorým máme výcvik nastavený.

A ešte dôležitejšie je, že sa pýta:

Čo práve teraz potrebujeme? Čo môžem medzi tréningami upevniť? Ako môžem svojou prácou pomôcť tomu, čo budeme neskôr robiť zo sedla?

Pre trénera mladého koňa je toto obrovská pomoc.

Keď potom na Nauru sadnem, nemusím zakaždým začínať odznova. Môžem nadviazať na to, čo si medzičasom s majiteľkou upevnili zo zeme, a postupne pridávať ďalšie kroky.

Výcvik sa tak neodohráva iba počas jednej spoločnej hodiny.

Pokračuje aj medzi tréningami – ale stále rovnakým smerom.

Jeden kôň nepotrebuje dva rozdielne systémy

A práve toto považujem za veľmi dôležité.

Ak s mladým koňom pracuje tréner aj majiteľ, nemali by každý vytvárať vlastný systém komunikácie.

Kôň nepotrebuje jeden spôsob práce v utorok s majiteľom a úplne iný spôsob vo štvrtok s trénerom.

Potrebuje zrozumiteľnosť a nadväznosť.

Ja ako tréner môžem nastaviť smer výcviku, vysvetliť, čo v danej fáze potrebujeme a prečo to potrebujeme. Majiteľ potom môže medzi tréningami vhodnou a primeranou prácou pomáhať tieto základy upevňovať.

A pri ďalšom tréningu môžeme pokračovať o malý krok ďalej.

Takto vnímam mentoring majiteľa a jeho koňa

Presne na tomto princípe je postavená aj moja predstava mentoringu majiteľa a jeho koňa.

Nie je to iba jedna hodina s trénerom.

Je to spoločná cesta, počas ktorej majiteľ postupne rozumie tomu, čo so svojím koňom robíme, prečo to robíme a čo môže medzi jednotlivými tréningami urobiť preto, aby výcvik pokračoval správnym smerom.

Tréner potom nie je človek, ktorý raz za čas príde "opraviť koňa".

A majiteľ nie je človek, ktorý medzi tréningami iba čaká na ďalšiu hodinu.

Obaja pracujú na rovnakom cieli a kôň medzi nimi dostáva jeden zrozumiteľný systém komunikácie.

A Naura s jej majiteľkou sú pre mňa veľmi pekným príkladom toho, ako dobre môže takáto spolupráca fungovať. 🐴🤎

Pre mňa dobrá práca zo zeme nekončí na zemi. Pripravuje koňovi odpovede, na ktorých môžeme neskôr stavať zo sedla.