Prečo je dobré kŕmiť lucerku
Lucerka (alfalfa) je v zásade "koncentrované seno" – výživná, chutná a veľmi užitočná, ale nie je to univerzálne pre každého koňa v rovnakej dávke.
Moje meno je Eva a už roky sa venujem starostlivosti o kone, jazdeckému výcviku a výberu kvalitného jazdeckého vybavenia. Na tomto blogu nájdete praktické tipy a rady, ako sa správne starať o kone, ako ich kŕmiť, trénovať a zabezpečiť im zdravie a pohodlie.
Budeme sa venovať aj detailom jazdeckého vybavenia, od sediel, uzd až po ohlávky a ďalšie doplnky, aby ste si dokázali vybrať to najvhodnejšie pre svojho koňa a jazdeckú prax. Všetky tieto informácie som nazbierala rokmi vlastných skúseností, ktoré s vami rada zdieľam.
Verím, že vďaka mojim radám si vyberiete správne vybavenie, zlepšíte komunikáciu so svojim koňom a získate istotu pri práci či jazde.
Lucerka (alfalfa) je v zásade "koncentrované seno" – výživná, chutná a veľmi užitočná, ale nie je to univerzálne pre každého koňa v rovnakej dávke.
Niekedy sa v tréningu jednoducho zasekneš. Kôň sa snaží, ty sa snažíš… a aj tak to nejde ďalej. Máš pocit, že robíš všetko správne, no niečo tam "nesedí" – a nevieš čo.
Znecitlivovanie (desenzitizácia) je len "mávanie igelitom", "šuchranie plachtou" alebo "nech si zvykne". Lenže kôň sa pri tom neučí iba o predmete. Kôň sa učí hlavne o nás: o tom, čo znamená naša energia, kedy na neho tlačíme a kedy od neho nič nechceme.
Pri znecitlivovaní koňa na rôzne podnety sa často rieši čo používame: igelit, plachtu, šuštiacu bundu, bičík, loptičku, vlajku… Lenže rovnako dôležité je ako pri tom pôsobíme my. Nie predmet, ale naša energia vie byť spúšťač, ktorý koňa buď upokojí, alebo naopak rozhádže.
Zimné vychádzky majú zvláštnu mágiu. Dnes to bolo presne ono — slnko sa opieralo do stromov, ale vzduch bol chladný, čistý a bezvetrie spravilo z lesa úplné ticho. Sem-tam ešte zostatkový sneh na okraji cesty, ale inak bolo cítiť, že príroda spí hlbokým spánkom. Žiadne srnky, žiadne pohybujúce sa tiene medzi stromami… len my, kone a les.
Učenie sa jazdiť nie je len o tom, že jazdec sedí na koňovi a snaží sa dávať pokyny. Skutočná výuka je o spolupráci medzi tromi subjektmi: jazdec – kôň – inštruktor. Každý z nich zohráva kľúčovú rolu, a práve súhra týchto troch je základom bezpečnej a efektívnej jazdy.
Milí priatelia, jazdci a zákazníci ďakujem vám za každý spoločný krok – v sedle, v lese, pri tréningoch aj pri výbere výstroja pre vašich koníkov
Ako správne komunikovať s koňom a budovať jeho istotu
Veľmi často sa pri koňoch stretávame s vetou: "On ma rešpektuje."
Pri práci zo zeme sa ma často pýtate, ako si s koňom budovať rešpekt. A odpoveď možno prekvapí – rešpekt nezačína silou ani tlakom.
Mnohí ľudia si myslia, že kone rýchlo zabúdajú. Že keď sa dlhšie nevidíte, všetko sa "vymaže". Realita je však úplne iná.Kone majú výnimočne silnú pamäť. Nepamätajú si detaily ako my ľudia, ale pamätajú si pocity. Kôň si nepamätá len človeka. Pamätá si, ako sa pri ňom cítil.Kone dokážu rozpoznať svojho majiteľa aj po rokoch. Podľa hlasu, pachu,...
Správanie koňa nie je náhodné. Kôň komunikuje neustále – cez drobné svalové napätie, spôsob dýchania, držanie hlavy, uší, aj cez jeho ochotu reagovať.
To, čo človek často vyhodnotí ako "neposlušnosť", pritom môže byť len obyčajný strach.
A rovnako, to čo majiteľ považuje za "strach", môže byť v skutočnosti len testovanie hraníc.
Nervózny kôň, ktorý nevedel postáť
Spokojný kôň nevzniká náhodou. Vzniká z naplnených základných potrieb, ktoré by sme nikdy nemali brať ako samozrejmosť.