Rešpekt alebo strach? Ako spoznať skutočný vzťah medzi človekom a koňom

Veľmi často sa pri koňoch stretávame s vetou: "On ma rešpektuje." 

Ale keď sa pozrieme bližšie, vidíme koňa, ktorý sa stiahne, zamrzne alebo urobí všetko len preto, aby mal pokoj. A tu je dôležité si povedať jednu vec – to nie je rešpekt, to je strach. 

Strach vzniká vtedy, keď kôň nevie, čo príde. Keď je tlak nepredvídateľný, príliš silný alebo prichádza bez vysvetlenia. Kôň sa vtedy nepýta, neučí sa, len reaguje. Je síce "poslušný", ale mentálne neprítomný. 

A to je stav, v ktorom sa dôvera ani skutočná spolupráca budovať nedajú. Rešpekt vyzerá inak. Kôň je uvoľnený, vníma človeka a reaguje aj na jemné signály. Nie preto, že musí, ale preto, že rozumie. Vie, kde sú hranice, vie, čo sa od neho očakáva, a cíti sa pri tom bezpečne. Rozdiel medzi rešpektom a strachom často vidíme pri práci zo zeme. 

Kôň, ktorý sa bojí, sa pohybuje rýchlo, s napätým telom, s pohľadom odvráteným od človeka. Kôň v rešpekte zostáva mentálne prítomný – sleduje, dýcha, reaguje pokojne. Veľmi dôležitá je aj naša energia. Kôň nečíta len ruky a pomôcky, ale najmä náš vnútorný stav. 

Ak pracujeme v hneve, frustrácii alebo pod tlakom, kôň to preberá. Ak sme pokojní, jasní a konzistentní, dávame mu priestor učiť sa bez strachu. Rešpekt nikdy nevzniká naraz. Je to proces, ktorý sa buduje krok po kroku. 

V malých situáciách, ktoré sa opakujú každý deň. Práve preto má práca zo zeme taký veľký význam – ukazuje nám pravdu o vzťahu skôr, než sa kôň dostane pod sedlo. Kôň, ktorý sa nebojí, ale rešpektuje, nám dôveruje. 

A kôň, ktorý dôveruje, s nami dokáže spolupracovať s ľahkosťou.