REPELENT ZEDAN - jeho vôňa a môj príbeh.

Je neuveriteľné, ako vôňa, ktorá  vo mne prebudí príjemné emócie ostane v spomienkach a keď ju zacítim, tak sa mi vybaví príbeh zo života, ktorý som raz dávno zažila. Presne tak sa stalo, keď mi prišiel repelent od ZEDAN. Otvorila som krabicu s tovarom, vybrala repelent a strekla na skúšku do vzduchu. Vôňa, ktorú som zacítila prehrala vo mne film zo života, ktorý sa odohral dávno 27 rokov dozadu. 

Podelím sa s vami o môj zážitok, aby som vám priblížila pocit, ktorý je spojený s vôňou repelentu. 

Ako som spomínala, bolo to pred 27 rokmi. Bol krásny slnečný deň a chystala som sa na výlet do Talianska. Nebol to taký obyčajný výlet. Šla som sa pozrieť na westernové preteky v reiningu. V tom čase bolo westernové jazdenie u nás ešte v plienkach. Bola som nadšená a veľmi som sa tešila, že uvidím naživo ako to na pretekoch chodí a že uvidím naživo kone plemena Quarter horse. 

Za úsvitu som sa vybrala do sveta mladá, bez znalosti cudzieho jazyka do cudzej krajiny na miesto vzdialené 780km. Urobila som si kávu do termosky, sadla do auta a vyrazila som bez zabezpečenia ubytovania len tak, že sa ešte v ten deň sa vrátim domov. 

Na preteky som prišla načas. Všetko bolo už v plnom prúde. Všade kone krásne nastrojené a jazdci ako zo žurnálu westernového časopisu. WAAAW!!! Bolo to pre mňa akoby som bola v inom svete. Ako kone prechádzali okolo mňa, tiahla sa za nimi ako závoj veľmi príjemná vôňa. Zhlboka som ju vdýchla a oblial ma veľmi príjemný pocit. Snažila som sa vôňu identifikovať a nerozumela som, že prečo tie kone tak voňajú. Vôňa niečo ako škorica, mäta s drevitým podtónom. 

Na pretekoch som pochopila, že westernové jazdenie je u nás v plienkach. Spôsob ako jazdci jazdili a ako viedli svoje kone bol pre mňa obrovský zážitok, pretože som takú jazdu videla prvý krát vo svojom živote. Zatúžila som byť  takým dobrým jazdcom. Tíško som stála a pozorovala každý pohyb koní, čo boli v aréne. Bolo pre mňa neuveriteľné, čo všetko kone s jazdcom dokážu. 

Ani som si neuvedomila, že je veľa hodín a mala by som sa pobrať domov. Stmievalo sa. Rozhodla som sa prenocovať a ráno vyraziť na cestu domov. No bez ubytovania mi zostávalo len prespať v aute. Zaparkovala so teda na vhodnom parkovisku, sklopila sedadlá a zavrela oči. 

Po chvíľke mi ktosi klope na okno auta. Boli to policajti. Nevedela som jazyk, ale pochopila som, že tam nemôžem stáť. Naštartovala som auto a šla hľadať nejakú bočnú cestičku v poli, kde by som mohla odstaviť auto a prespať. Bola tma a zlá viditeľnosť. Bola som veľmi unavená, zabočila som do najbližšej poľnej cestičky. Vysoká tráva mi bránila v odhade, kam je bezpečné ísť. Chcela som ešte zacúvať tak trošku na bok cestičky, aby som nestála uprostred a zrazu som sa začala zvážať do jarku.

Energia, ktorú som na pretekoch načerpala mi pomohla zvládnuť moju nehodu.

Uf. Celé auto sa zosunulo do hlbokého jarku a ostalo stáť naboku. Sediac šikmo nalepená na skle premýšľam čo teraz. Vystúpila som teda ako z tanku dverami spolujazdca. Zvláštne bolo, že som ostala kľudná a dokonca mi to bolo smiešne. 

Obzerám si auto zvonku, či nie je poškodené. Cez vysokú trávu som videla len istú časť. Zdalo sa, že je v poriadku. No ihneď som pochopila, že sama auto z jarku nedostanem, potrebovala som pomoc. Najbližší dom bol asi 400m od auta a svietilo sa. Vôbec som nepremýšľala o tom, že sú 3hodiny v noci a že by som nemala cudzích ľudí rušiť. No môj pud sebazáchovy vravel niečo iné. Vybrala som sa teda k tomu domu, kde sa ešte svietilo. Zaklopala som na dvere a dúfala, že mi niekto otvorí. Vo dverách sa zjavil pán v pyžame a prekvapene na mňa pozeral. Keďže som nevedela jazyk, bolo náročné pre mňa vysvetliť čo sa mi stalo. Hľadí na mňa a snaží sa porozumieť. Určite si v duchu vravel, že čo taká mladučká  slečna robí uprostred noci pred jeho dverami.

Požiadala som o pero a papier a nakreslila som auto v priekope a napisala 400m. Pán porozumel a išiel so mnou ochotne na miesto, kde som mala auto. Pozrel si stav, usmial sa a šiel po svoje auto. Uviazal lano a dal mi inštrukcie, čo mám robiť s volantom, keď ma bude vyťahovať z autom z jarku. Auto bolo tak zakliesnené, že osobné auto nevládalo potiahnuť moje auto z jarku. Niečo mi vravel  (nerozumela som) a odišiel. Ostala som smutná a začala som mať strach. Už sa mi aj oči zatvárali od únavy. V tom som zbadala svetlo blikať. V diaľke som videla maják na aute. Potešila som sa a svitla mi nádej, že predsa len mi ktosi pomôže. 

Pán prišiel s vysokozdvižným vozíkom a priviedol so sebou aj kamarátov. Zrazu bolo okolo môjho auta 10 ľudí a všetci sa snažili pomôcť. Auto sme spoločne vytiahli z jarku. Keď sa to konečne podarilo, všetci radostne zatlieskali. To bola pre mňa ďalšia neuveriteľná chvíľa dňa. Cudzí ľudia uprostred noci pomáhajú cudzej mladej dievčine. Poďakovala som im vyobímala ich od radosti a vďačnosti za ich pomoc.

Svitalo, rozhodla som sa ísť domov. Ani neviem ako som šoférovala celú cestu domov. Doma som zaparkovala, vystúpila z auta smerujúc do domu. Ešte som sa obzrela, aby som pozrela v akom stave je auto. Bolo bez poškodenia, no celá ľavá strana auta mala veľkú vrstvu blata spolu s trávou na karosérii. Usmiala som sa a šla si konečne ľahnúť. Zaspala som od únavy a nadšenia.

Keď si privoniam k ZADAN konský deodorant a repelent, prehrá sa mi príbeh zo života ako film  

ZEDAN konský dezodorant a repelent 

bez alkoholu a prírodnými olejmi:

• Olej z mexického cedru (junoperus Mexicana)
• Ricínový olej
• Klinčekový olej
• Palmarosový olej
• Mätový olej
• Eukalyptový olej
• Avokádo
• Aloe Vera pravá
• Olej zo semien orechovníka královského