Konkrétne príklady z praxe: čo sa zmenilo po zmene ustajnenia

 Nervózny kôň, ktorý nevedel postáť

Kôň bol ustajnený v boxe s krátkym denným výbehom. Pri čistení prešľapoval, neustále sa obzeral, pod sedlom bol uponáhľaný a napätý.

Po presune do režimu s celodenným výbehom a voľným pohybom sa už po niekoľkých týždňoch začal výrazne upokojovať. Dokázal pokojne postáť, lepšie sa sústredil a práca sa stala plynulejšou – bez potreby neustáleho napomínania.

"Lenivý" kôň, ktorý zrazu ožil

Na prvý pohľad pôsobil apaticky, bez chuti do práce. Pod sedlom bol ťažký, bez reakcie, jazdec musel neustále tlačiť.

Po zmene ustajnenia, kde mal kôň viac pohybu a nepretržitý prístup k senu, sa jeho správanie zmenilo. Zlepšilo sa trávenie, držanie tela aj ochota spolupracovať. Nešlo o lenivosť – išlo o diskomfort a dlhodobé preťaženie organizmu.

Výbuchy energie a "z ničoho nič" reakcie

Kôň reagoval prudko na drobné podnety, skákal, otáčal sa, bol nepredvídateľný.

Po zavedení pravidelného výbehu s inými koňmi sa jeho reakcie výrazne zmiernili. Keď si mohol prirodzene vybiť energiu a cítiť sa súčasťou stáda, prestal riešiť každý zvuk ako hrozbu.

Problémy pri nasadaní a manipulácii zo zeme

Kôň cúval, uhýbal, bol v neustálom napätí.

Zmena prostredia, viac voľnosti a menej izolácie priniesli pokoj aj pri bežnej manipulácii. Kôň sa začal cítiť bezpečne a dôvera k človeku prišla prirodzene – bez nátlaku.

Tieto zmeny neprišli zo dňa na deň, ale neprišli ani náhodou.

Keď kôň žije v prostredí, ktoré rešpektuje jeho prirodzené potreby, správanie sa mení samo. Nie preto, že by bol "lepšie vycvičený", ale preto, že je v rovnováhe.

Skôr než budeme koňa opravovať, pýtajme sa:

Má vôbec podmienky na to, aby mohol byť pokojný?