Ako koňovi vysvetliť rozdiel: „scitlivenie“ vs. „znecitlivenie“

Pri znecitlivovaní koňa na rôzne podnety sa často rieši čo používame: igelit, plachtu, šuštiacu bundu, bičík, loptičku, vlajku… Lenže rovnako dôležité je ako pri tom pôsobíme my. Nie predmet, ale naša energia vie byť spúšťač, ktorý koňa buď upokojí, alebo naopak rozhádže.

A tu vzniká jedna častá chyba: človek síce "znecitlivuje", ale pritom je v tele v pracovnom režime – oči upreté na koňa, napäté ramená, kontrola, očakávanie reakcie, vnútorné "dávaj pozor". Kôň to cíti ako tlak. A potom sa ľudia čudujú, že kôň je pri zdanlivo nevinnom podnete nervózny, zmrznutý alebo preťažený.

Kľúč je v tom, že kôň sa potrebuje naučiť rozlišovať dve úplne odlišné situácie:

1. Keď naňho cielene pôsobím energiou – teda posielam ho na kruh, žiadam ustúpenie zadkom, posúvam plece, zvyšujem pohyb, nastavujem hranice.
2. Keď mu len ukazujem, že niečo existuje a je to bezpečné – a nechcem, aby mal pocit, že je pod tlakom alebo že "zase musí niečo spraviť správne".

Ak tieto dve veci splývajú, kôň sa v tom stratí. A keď je kôň zmätený, vzniká stres. Stres potom vyzerá rôzne: niekto vybuchne do úteku, niekto "poslúcha", ale je tuhý a odpojený, a niekto zamrzne a navonok pôsobí pokojne – lenže vnútri sa varí.

Energia, ktorá hovorí: "Hýb sa"

V práci zo zeme používame energiu úplne prirodzene. Keď chcem, aby kôň išiel na kruh alebo uhol zadkom, moja pozornosť ide na koňa. Zvyčajne:

• pozerám priamo na neho (alebo na jeho časť tela, ktorú ovplyvňujem),
• telo mám "väčšie", stabilné, pripravené,
• energia ide dopredu, smerom k nemu,
• signál je jasný: "Toto je práca. Reaguj."

A to je v poriadku. Takto sa buduje rešpekt, jasnosť a bezpečné hranice.

Problém je, keď presne tú istú energiu použijem aj pri znecitlivovaní. Vtedy kôň necíti: "podnet je bezpečný", ale cíti: "človek na mňa tlačí, niečo odo mňa chce, musím sa rozhodnúť, čo spraviť". A zrazu aj obyčajný predmet môže byť výbušný.

Energia, ktorá hovorí: "Nič od teba nechcem"

Pri znecitlivovaní je ideálne, aby sme vedome prepli do iného nastavenia. Nie je to o tom byť "mäkký" bez hraníc – ale o tom zmeniť smer pozornosti.

Veľmi pomáha jednoduchý princíp:

• uvolním telo (ramená dole, dych),
• pohľad nedržím na koňovi, ale jemne smerujem nižšie, často mierne do zeme,
• postoj je neutrálnejší, menej "tlačivý",
• podnet ukazujem tak, aby kôň mal priestor ho spracovať,
• a moja energia hovorí: "Ja som v kľude. Toto nie je práca. Toto je informácia."

Týmto koňovi vytváram bezpečný rozdiel medzi dvomi režimami. V praxi to znamená, že kôň začne rozumieť:

• Keď sa na mňa človek pozrie a postaví sa ku mne "pracovne", mám reagovať na signál.
• Keď je človek uvoľnený, pozornosť je dole a podnet sa len objaví, nemusím panikáriť – môžem rozmýšľať.

A toto je obrovský krok v psychike koňa. Lebo kôň sa neučí len "zniesť igelit". Kôň sa učí oveľa väčšiu vec: rozlišovanie kontextu.

Prečo je to také dôležité

Keď kôň nerozlišuje, čo znamená tvoja energia, môže sa stať, že:

• pri znecitlivovaní stále cíti tlak a začne sa brániť,
• začne sa pohybovať nie preto, že je v kľude, ale preto, že "uteká z tlaku",
• alebo začne "vypínať" a len prežije situáciu.

Zvonku to môže vyzerať ako úspech ("už neuteká"), ale vnútri to môže byť len naučená bezmocnosť alebo zamrznutie. A to je presný opak toho, čo chceme.

Cieľ znecitlivovania nie je, aby kôň vydržal. Cieľ je, aby porozumel a zostal mentálne prítomný.

Praktický spôsob, ako to koňovi ukázať

Keď chceš, aby kôň pochopil rozdiel medzi "pracujem s tebou" a "nič od teba nechcem", skús si to predstaviť ako pre

1) Režim práca

• pozornosť na koňa
• postoj aktívny
• energia smeruje k nemu
• požiadavka je jasná

2) Režim znecitlivenie

• dych, uvoľnenie
• pohľad skôr dole, nie tvrdý kontakt do očí
• telo neutrálne
• energia smeruje "od koňa", do zeme
• podnet ukazujem, ale netlačím

A potom sleduj, čo sa zmení. Veľakrát už len toto samotné spraví polovicu úspechu – bez toho, aby si menila predmety alebo pridávala viac "tréningu".

Záver

Kôň sa neučí len z predmetu. Kôň sa učí najmä z toho, čo znamenáš ty v tej chvíli. Keď vieš vedome prepínať svoju energiu – raz jasná práca, raz uvoľnená neutralita – koňovi tým dávaš obrovský dar: prehľadnosť, bezpečie a schopnosť rozlišovať.

A práve v tom je často rozdiel medzi koňom, ktorý je "znecitlivený", a koňom, ktorý je naozaj pokojný a premýšľajúci.